Káva sa do Karibiku dostala podobne ako mnohé iné plodiny (napr. cukrová trstina) vďaka európanom, ktorí sa snažili vo svojich zámorských kolóniach lacno pestovať všetko to, čo sa v Európe nedalo. Začiatkom 18. storočia poslal francúzsky kráľ Ľudovít XIV. štyri mladé kávovníky na ostrov Martinik. Mladý dôstojník, ktorý za tento vzácny náklad zodpovedal, vraj počas plavby kvôli nedostatku vlahy, polieval rastliny vlastným prídelom pitnej vody. Zo štyroch rastliniek cestu prežila len jedna.
Na Martiniku bolo pre ňu našťastie ideálne podnebie, takže pestovatelia ju ľahko rozmnožili. O niekoľko rokov neskôr sa už Karibik mohol pochváliť svojimi prvými kávovými plantážami. Z Martiniku kávovníky cestovali ďalej - nielen na okolité ostrovy, ale aj do južnej a strednej Ameriky.
Jamajské pohorie Blue Mountains patrí k najvyšším a najkrajším v Karibiku. Kávové plantáže a malé osady nájdete v horách len do výšky pribl. 1700 m.n.m. Nad touto hranicou sa nachádza chránené územie, ktoré z veľkej časti tvoria lesy.
Na Jamajku nechal vtedajší guvernér kávovníky doviesť v roku 1728. Po prvých pokusoch s pestovaním v nižších oblastiach sa plantáže postupne sťahovali vyššie do hôr. V druhej polovici 18. storočia zažívalo pestovanie kávy na Jamajke svoj vrchol. V tom čase bolo na ostrove približne 600 kávových plantáží, ktoré každoročne vyprodukovali 35 - 40 ton kávy. V ďalšom období prežilo pestovanie tejto plodiny na Jamajke mnoho dobrých aj zlých období, celková situácia sa však postupne zhoršovala. V prvej polovici 20. storočia sa najväčším problémom pre export stala kvalita zŕn, lepšie povedané ich nekvalita. Jamajská vláda preto zriadila kontrolný úrad Coffee Industry Board, ktorý zaviedol prísnu klasifikáciu a kontrolu kávy. Tá, s malými zmenami, platí dodnes.
Pohorie Blue Mountains dáva káve všetko, čo potrebuje - kvalitnú pôdu, príjemné letné aj zimné teploty a vďaka častým dažďom dostatok vlahy. Oblačnosť a opar, ktoré sa nad horami držia skoro nepretržite, chránia kávovníky pred silným tropickým slnkom.
Na Jamajke sa pestuje len káva odrody Arabica. Delí sa do troch základných skupín (podľa oblasti a nadmorskej výšky plantáže):
- Jamaica Low Mountain Coffee (plantáže mimo oblasti Blue Mountains v nadmorskej výške do 457 m) - značená aj ako Jamaica Prime Coffee,
- Jamaica High Mountain Coffee (plantáže mimo oblasti Blue Mountains v nadmorskej výške 457 - 914 m) - značená aj ako Jamaica Supreme Coffee,
- Jamaica Blue Mountain Coffee (káva pestovaná len v oblasti pohoria Blue Mountains v nadm. výške 914 - 1676 m) - zo spomínaných troch skupín jednoznačne najkvalitnejšia, najznámejšia a aj najdrahšia.
Malé kávovníkové polia sú v Blue Mountains skoro na každom kroku. Už od čias zrušenia otroctva pochádza väčšina jamajskej kávy od drobných pestovateľov. Veľké firmy od nich kávu vykupujú, spracúvajú a predávajú pod svojim menom.
Značku Blue Mountain Coffee si začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia oficiálne zaregistrovali štyri veľké plantáže (Mavis Bank, Silver Hill, Moy Hall a Wallenford). Po niekoľkých súdnych sporoch dostali povolenie značku používať aj iné menšie plantáže. V súčasnosti môžu označenie Blue Mountain Coffee používať len pestovatelia/distribútori schválení úradom Coffee Industry Board. Týmto spôsobom sa jamajská vláda snaží udržať kontrolu nad kvalitou kávy.
Kvety kávovníka tvarom, farbou a vôňou pripomínajú jazmín. Nie náhodou. Pôvodný názov divokej etiópskej kávy bol Jasminum Arabicum Laurifolia. Káva a jazmín sú príbuzní.
Investovanie peňazí do pestovania kávy na Jamajke pripomína hazardnú hru. Ostrov totiž leží v karibskom hurikánovom pásme. Každý rok od júna do novembra sa touto oblasťou preženie niekoľko veterných smrští. Ak zasiahnu ostrov, prinesú silné zrážky, víchricu, zosuvy pôdy a záplavy. Kávovníky v takýchto podmienkach prežiť nedokážu. Hurikán Gilbert v r. 1988 zničil na ostrove viac ako 60% kávovníkov, to isté sa v roku 2004 "podarilo" hurikánu Ivan. V roku 2005 silné dažde, následné záplavy a zosuvy pôdy zničili nielen polia, ale aj skoro plné sklady dvoch najväčších výrobcov kávy. Kto by bol ochotný dať peniaze do niečoho tak neistého...? Nuž, Japonci... Do kávy Blue Mountain sa zamilovali už dávno a po prírodných katastrofách sa pravidelne z Japonska na Jamajku premiestňujú veľké sumy peňazí. Na oplátku sa z Jamajky do Japonska presúva skoro celá produkcia kávy Blue Mountain - každý rok minimálne 85 - 90%. Ďalších 5 - 10% smeruje do USA a Kanady. Pre celý zvyšok sveta zostáva len smiešnych 5%. Nízka dostupnosť (pre trhy mimo Japonska) je popri kvalite kávy Blue Mountain hlavným dôvodom jej vysokej ceny.
Kávovník obsypaný nezrelými plodmi.
Hlavný zber úrody prebieha od januára do marca. V tomto období je v horách rušno. Na veľkých plantážach aj malých súkromných políčkach stoja pri kávovníkoch často celé rodiny a opatrne, jednu po druhej, oberajú zrelé červené bobule. Drobní farmári potom nosia úrodu do výkupní veľkých firiem, ktoré ohodnotia ich kvalitu a vyhovujúce plody kúpia.
Bobule nedozrievajú všetky naraz, ale postupne. Zberači preto musia byť opatrní, aby pri oberaní prvých plodov nezničili zvyšok úrody.
Z výkupní bobule smerujú do spracovateľských firiem. Tam ich najskôr "vyperú" vo vode, potom odstránia červenú šupku - zostanú len surové kávové semená. Nasleduje ich sušenie a odležanie (niekoľko týždňov až mesiacov). Ďalší krok je odstránenie jemnej šupky na samotnom zrnku a konečné čistenie, ktoré zrnká zbaví posledných zvyškov šupiek.
Z väčšiny bobulí po vylúpnutí vypadnú dve zrnká. Niekedy sa však v bobuli vytvorí len jedno, ktoré je okrúhle a volá sa peaberry.
Potom prichádza najnáročnejšia časť - ručné triedenie zŕn podľa veľkosti. Normálne zrnká sa triedia do troch kategórií (Blue Mountain no.1, no.2, no.3). Štvrtú kategóriu tvoria peaberry. Počas celého procesu kontrolóri vo firmách prísne sledujú kvalitu zŕn. Hlavné slovo však má Coffee Industry Board, ktorému patrí právo poslednej kontroly. Ak v nej zrná obstoja a úrad schváli ich kvalitu, môžu putovať do sveta. Robia to štýlovo - v drevených sudoch. Tie vraj kávu počas cesty najlepšie ochránia.
Jamajská "Popoluška" pri ručnom triedení zŕn.
Posledný stupeň úpravy - praženie - si zabezpečujú odberatelia vo vlastnej krajine. Zrná by po pražení mali byť vzduchotesne uzatvorené a mlieť by sa mali až tesne pred prípravou kávy. Tak si najlepšie zachovajú svoju kvalitu.
Stupne spracovania kávy - sušené zrná, očistené zrná určené na export, zrná po pražení a pomletá káva. Na Jamajke sa praží káva určená zväčša len pre domáci trh.
Veľa plantáží v pohorí Blue Mountains organizuje tzv. Coffee Tours. My sme boli na troch, každá z nich nám dala niečo iné.
Mavis Bank - jeden z najväčších spracovávateľov a exportérov kávy Blue Mountain. Ich značkou je JABLUM (JAmaica BLUe Mountain). Počas prehliadky sme videli celý proces spracovávania kávy, na všetko sme si mohli doslova siahnuť. Na plantáž medzi kávovníky nás však nezobrali. Je to štátna firma, tak aj prístup zamestnancov a sprievodcov bol taký, nuž, štátny...
Craighton Estate - plantáž patriaca firme z Japonska. Sídlo majú v jednej z najkrajších a najzachovalejších historických budov na Jamajke. Zamestnávajú skvelých sprievodcov, od ktorých sme dostali výborný výklad o histórii kávy, zobrali nás na plantáž, ukázali nám rôzne odrody kávovníkov, porozprávali nám vtipy, zaspievali hity Boba Marleyho. Proces spracovania kávy sme však u nich na vlastné oči nevideli.
Sídlo Craighton Estate v Blue Mountains.
Pôvodná jedáleň.
Old Tavern Estate - rodinná plantáž, ktorá ako jedna z mála na Jamajke nevykupuje kávu od iných pestovateľov, ale spracúva len vlastnú úrodu. Vraj je to najlepší spôsob, ako udržať kvalitu. Spravuje ju starší manželský pár Alex a Dorothy, ktorí vám veľmi radi povedia o káve všetko, na čo sa spýtate. Prevedú vás po plantáži, ukážu vám aj spracovanie a praženie kávy. Po 30-ročnej opatere kávovníkov snáď ani nie je otázka, ktorá by ich v tejto oblasti zaskočila. A ich káva? Skvapalnená radosť :) Na základe nášho skromného úsudku si dovolíme tvrdiť, že je to najlepšia káva Blue Mountain na Jamajke.
Plantáž Old Tavern Estate.
Zrnká zľava - Peaberry (Estate Premium), Medium Roast, Medium- Dark Roast (Proprietors Choice) a Dark Roast. Praženie má v Old Tavern na starosti Dorothy.
Aká teda je slávna Blue Mountain Coffee? Najlepšie ju opíšu slová jemná a príjemná - týka sa to nielen chuti a vône, ale aj obsahu kofeínu, ktorý je nižší, ako u iných odrôd. Je jemne sladkastá, kyslosť v nej cítiť minimálne. Vonia horami a hmlistými ránami. Niektorí ľudia hovoria, že sú na svete lepšie kávy. James Bond (vo filme Live and Let Die) si však myslí to, čo my: "Blue Mountain Coffee, the most delicious in the world" :)
Na záver si dovolím citovať starého pána Alexa z Old Tavern Coffee Estate: "...Prekvapkávaná alebo zalievaná káva, francúzske či talianske espresso... Je hlúpe, ak niekto obhajuje svoj spôsob prípravy kávy ako jediný správny. To akoby vám niekto povedal, že kuracie mäso sa môže pripravovať len jedným spôsobom. Každému predsa chutí niečo iné. Pite kávu tak, aby ste z toho mali radosť. Na reči druhých sa vykašlite. Jediné, na čom si dajte záležať, sú kvalitné kávové zrná..."
Text a foto:
Lenka & Marek
Inšpiráciu na napísanie článku poskytla voňa čerstvej kávy v jedno upršané ráno...
Autor:
Lenka & Marek Chlaďovci
Článok bol publikovaný zo súhlasom autora.
Článok prebraný z
blog.sme.sk
sáčok vanilkového cukru. Múku postupne a zľahka sypem do vyšľahaných bielkov a potom zmiešavam so zmesou so žltkami. Takto robím piškótové cesto ja. A je dobré. Ale spä k Schwarzwaldskej torte. Na recepte, až na drobnú výnimku, som nič nemenil, len do krému, do dvoch šľahačiek som pridal ešte jednu kyslú smotanu aby bola
.jpg)
.png)
.png)
.png)
.png)
.png)
