- Získať odkaz
- Ďalšie aplikácie
Na anglickú kuchyňu som mal tú možnosť pozrieť sa priamo z oka búrky, keďže som v reštaurácií pracoval a nič mi nebránilo občas si niečo zobnúť. Prvýkrát som sa však s ňou stretol hneď pri mojom príchode do UK, keď mi strýko pripravil originálne anglické raňajky, inak nazývané aj traditional breakfast. Na oválnom tanieri k môjmu hladnému ja priputovala kôpka fazule z konzervy, niečo ako náš párok krížený s klobásou(oni to volajú sausage),anglická slanina(zase niečo maximálne rozdielne ako naša slanina)
a to všetko bolo zakončené toastom na ktorom sa vynímalo vajce. Kým som tieto nádherné raňajky zjedol, tak mi to aj hodnú chvíľu trvalo. Bolo toho totiž naozaj dosť a ja som sa cítil fakt plný.Pochybujem že by u nás na Slovensku bol niekto schopný jesť toto ťažké a mastné jedlo na raňajky, ale ako sa hovorí iný kraj, iný mrav. Ja som sa však ako tvrdohlavý stredoeurópan odmietol podriadiť západnej kultúre a do konca svojho trojmesačného pobytu som sa zaprisahal na raňajky jesť iba zdravé Tesco cereálie s mliekom(čo sa ukázalo ako maximálna chyba, pretože po týždni mi začali všetky druhy chutiť ako piliny a strýko sa mi smial že som horší ako jeho škrečok).
Klasický chlieb aký predávajú u nás v pekárni je v UK zohnať veľmi ťažké. Viacmenej všetky druhy chleba su tam spravené tak, aby sa dali strčiť do toastera a vypiecť podľa vašej ľúbosti, ale pre nás normálny chlieb tu nenájdete. V jednom obchode kde predávali organické potraviny a zdravé produkty som našiel chlieb turecký, čo je niečo podobné ako náš, len je okruhlý. Bohužiaľ jeden bochník takéhoto zázraku stál asi 3 libry(v prepočte 162 korún), čo mi pripadalo dosť, aj keď to bola polovica mojej hodinovej mzdy. Občas som však neodolal a tento zázrak som si kúpil.
Reštaurácia v ktorej som pracoval bola jediná s licenciou 24/7 v celom Brightone a ja som mal to šťastie že som makal pekne v noci. Keď sa zavreli o tretej ráno všetky kluby, hladní a podnapití Briti sa nedočkavo nasáčkovali do nášho podniku a ja som sa nezastavil do rána. Rozhodne veľmi zaujímavé bolo, že boli schopní jesť svoje breakfasty hocikedy, bolo úplne bežné že si ich objednali o polnoci alebo aj o tretej poobede. Takisto pre mňa vhodné pozornosti bolo aj to, že v noci jedia viacej zmrzliny ako cez deň, ale po pár týždňoch som sa radšej prestal čudovať všetkému, inak by ma asi porazilo.Úplne najviac ma však dostalo že páni Briti si do svojich hranoliek lejú objemy octu, len aby odbúrali kalórie. Čo som videl zopár ľudí, tak som mal pocit že im ten ocot už veľmi nepomôže :P. Takže na jednej strane do seba pchajú ťažké breakfasty, a na druhej si znechucujú jedlo octom.
Pivo: toľko legiend o kvalite anglického piva, o ktorých som sa napočúval od mojich kamarátov ma nabudili aby som ho ochutnal tak skoro ako len bolo možné. Na prvé ochutnanie mi pripadalo slabšie ako naše, ale ako som na druhý deň ráno ja hlupák zistil, opak bol pravdou. Niektoré značky majú väčší obsah alkoholu ako u nás, ale napriek tomu mi chuťovo nepripadajú tak dobré ako tie naše. Keď som ho pil mal som pocit že je riedené vodou, čo bol samozrejme nezmysel, ale moje chuťové poháriky tomu ajtak nechceli uveriť. Na značku Guiness však nemôžem povedať ani jedno krivé slovo, toto pivo je rozhodne jedno z najlepších aké som kedy pil a nemálo libier som do tohoto čierneho zázraku investoval, čo sa mi vrátilo ako bumerang vždy na druhý deň :)
To že si niektorí Slováci nechápavo klopkali na čelo keď počuli že Briti si lejú mlieko do čaju pramení len a len z nedostatočného množstva informácií. Anglický čaj by som prirovnal k niečomu čo je tak silné ako káva len je to chuťovo odlišné a chuť mlieka mu pridáva tú pravú lahodnú chuť. Takže keď ste si niekedy skúšali pridať do Pigi čaju mlieko a potom ste strávili noc na toalete, nečudujte sa-naše čaje nie sú na takéto prísady stavané a vy ste sa len pripravili o spánok.
Keď sa však v UK chcete fakt dobre a hlavne za lacný peniaz najesť, určite navštívte nejakú dobrú čínsku reštauráciu. Jedlo tam rozhodne nie je originál čínske, keďže tam varí asi tretia generácia čínskych prisťahovalcov, ale najete sa tam do chuti a vašej peňaženke to rozhodne neuškodí.Čínska poddajnosť a úslužnosť zákaznikovi je viacmenej železné pravidlo a keď sa chcete cítiť ako kráľ rozhodne nevynechajte návštevu takéhoto typu podniku. Ak narazíte na kvalitnejšiu reštauráciu, po každom jedle by ste mali dostať aj typický čínsky fortune cookie skrývajúci v sebe nejaké to posolstvo, na ktorý som sa tešil snáď viac ako na hlavný chod. No čo už v niektorých veciach asi zostanem decko do konca života.
Anglická kuchyňa je však vďaka prisťahovalcom obohatená o naozaj dosť tradičných jediel iných kultúr. Už spomínaná čínska kuchyňa je bežná všade, talianských reštaurácií a pizzérií je tiež všade viac než dosť, španielska kuchyňa tu má tiež dostatok svojich zástupcov. A v neposlednom rade, vďaka obrovskému množstvu Poliakov je možné nájsť už aj poľské shopy kde predávajú bežne bryndzu, alebo normálny ocot Spiritusowy. Dokonca som raz z busu zazrel aj nejakú poľskú krčmu, osobne som však tento určite cool lokál nenavštívil. Snáď budúci rok.
Britskú kuchyňu by som zhodnotil ako pre mňa dosť nevyhovujúcu. možno sú moje stravovacie návyky dosť konzervatívne ale bohužiaľ okrem čínskych restaurantov som spokojný nebol. Už teraz sa doma učím poriadne variť aby som sa budúci rok na tento problém mohol vyzbrojiť svojou kulinárskou šikovnosťou a ručne strúhanou drevenou vareškou.
Autor: Michal Šuranský
Článok bol publikovaný zo súhlasom autora.
Článok prebraný z blog.sme.sk
Zdroj foto: freefoto.com
Reštaurácia v ktorej som pracoval bola jediná s licenciou 24/7 v celom Brightone a ja som mal to šťastie že som makal pekne v noci. Keď sa zavreli o tretej ráno všetky kluby, hladní a podnapití Briti sa nedočkavo nasáčkovali do nášho podniku a ja som sa nezastavil do rána. Rozhodne veľmi zaujímavé bolo, že boli schopní jesť svoje breakfasty hocikedy, bolo úplne bežné že si ich objednali o polnoci alebo aj o tretej poobede. Takisto pre mňa vhodné pozornosti bolo aj to, že v noci jedia viacej zmrzliny ako cez deň, ale po pár týždňoch som sa radšej prestal čudovať všetkému, inak by ma asi porazilo.Úplne najviac ma však dostalo že páni Briti si do svojich hranoliek lejú objemy octu, len aby odbúrali kalórie. Čo som videl zopár ľudí, tak som mal pocit že im ten ocot už veľmi nepomôže :P. Takže na jednej strane do seba pchajú ťažké breakfasty, a na druhej si znechucujú jedlo octom.
Pivo: toľko legiend o kvalite anglického piva, o ktorých som sa napočúval od mojich kamarátov ma nabudili aby som ho ochutnal tak skoro ako len bolo možné. Na prvé ochutnanie mi pripadalo slabšie ako naše, ale ako som na druhý deň ráno ja hlupák zistil, opak bol pravdou. Niektoré značky majú väčší obsah alkoholu ako u nás, ale napriek tomu mi chuťovo nepripadajú tak dobré ako tie naše. Keď som ho pil mal som pocit že je riedené vodou, čo bol samozrejme nezmysel, ale moje chuťové poháriky tomu ajtak nechceli uveriť. Na značku Guiness však nemôžem povedať ani jedno krivé slovo, toto pivo je rozhodne jedno z najlepších aké som kedy pil a nemálo libier som do tohoto čierneho zázraku investoval, čo sa mi vrátilo ako bumerang vždy na druhý deň :)
To že si niektorí Slováci nechápavo klopkali na čelo keď počuli že Briti si lejú mlieko do čaju pramení len a len z nedostatočného množstva informácií. Anglický čaj by som prirovnal k niečomu čo je tak silné ako káva len je to chuťovo odlišné a chuť mlieka mu pridáva tú pravú lahodnú chuť. Takže keď ste si niekedy skúšali pridať do Pigi čaju mlieko a potom ste strávili noc na toalete, nečudujte sa-naše čaje nie sú na takéto prísady stavané a vy ste sa len pripravili o spánok.
Anglická kuchyňa je však vďaka prisťahovalcom obohatená o naozaj dosť tradičných jediel iných kultúr. Už spomínaná čínska kuchyňa je bežná všade, talianských reštaurácií a pizzérií je tiež všade viac než dosť, španielska kuchyňa tu má tiež dostatok svojich zástupcov. A v neposlednom rade, vďaka obrovskému množstvu Poliakov je možné nájsť už aj poľské shopy kde predávajú bežne bryndzu, alebo normálny ocot Spiritusowy. Dokonca som raz z busu zazrel aj nejakú poľskú krčmu, osobne som však tento určite cool lokál nenavštívil. Snáď budúci rok.
Britskú kuchyňu by som zhodnotil ako pre mňa dosť nevyhovujúcu. možno sú moje stravovacie návyky dosť konzervatívne ale bohužiaľ okrem čínskych restaurantov som spokojný nebol. Už teraz sa doma učím poriadne variť aby som sa budúci rok na tento problém mohol vyzbrojiť svojou kulinárskou šikovnosťou a ručne strúhanou drevenou vareškou.
Autor: Michal Šuranský
Článok bol publikovaný zo súhlasom autora.
Článok prebraný z blog.sme.sk
Zdroj foto: freefoto.com